Organické, alebo minerálne ?

Organické, alebo minerálne ? 

Organické, anorganické, minerálne, prírodné, úplne prírodné ... Čo vlastne tieto výrazy označujú a prečo sa v dnešnej dobe používajú zdanlivo voľne? 

Pre začiatok si uvedieme niekoľko základných definícií:

minerálne:
Týkajúce sa anorganických solí, napr. Solí sodíka, draslíka, vápnika, chloridov, fosfátov, sulfátov a pod. Tieto látky sa tak označujú, pretože sú alebo skôr mali získavať z ťažby minerálov. (1) Nemusia byť nevyhnutne prírodné.

organické:
Po chemickej stránke sú to látky, ktoré vo svojej molekule obsahujú uhlík (s výnimkou uhličitanov a kyanidu). Organické sú látky živočíšneho a rastlinného pôvodu. (2) Týmto výrazom môže byť označované aj mnoho ďalších vecí od súčasťou organizmu až po spôsob pestovania. V niektorých krajinách sú slovom organický označované dokonca základné právne predpisy. Voľne preložené to znamená dobrý (ak sa to netýka niektoré časti organizmu - v takom prípade je to typ ochorenia, alebo zákona, ak ho porušíte). Ani organický ešte nemusí byť nevyhnutne prírodné.

anorganický:
To je jednoduché - je to opak organického. Pozri minerálne. A opäť platí, že ani anorganický ešte nemusí byť nevyhnutne prírodné.

prírodný:
Vyskytujúce sa v prírode alebo prírodou produkovaný. (3) Slovníková definície potom pokračuje na ďalších desiatich stránkach a zahŕňa okrem iného aj farbu, ktorá je popisovaná ako žltošedý až svetlo oranžovožltá (ako môže byť niečo také prírodné?). Pre nás znamená prírodný predovšetkým to, že to nebolo vyrobené človekom, ale to sa zberalo alebo vytvorené prírodou. Malo by sa vždy jednať o prírodné veci, ale v praxi záleží na tom, čí definíciu použijeme.

syntetický:
Vyrobený človekom, resp. presnejšie nie prírodny: umelý alebo neprirodzený.

Keď sme sa teraz zoznámili s definíciami, pozrime sa na každú z nich vo vzťahu k výberu dielov a súčiastok pestovateľských systémov.

Korene rastlín môžu byť vyberavé v tom, aké prvky prepustia bunkovými membránami a do rastliny ako takej. Je to systém tvorený mnohými súčasťami, ktoré fungujú tak, že umožňujú prostredníctvom difúzie vstrebávanie všetkých prvkov, ktoré sú menšie ako určitá veľkosť, aktívne rozvádzajú veľmi špecifické molekuly, napr. Dusičnany alebo veľké prvky, a plní mnoho ďalších funkcií. A práve minerály sa rozkladajú a sú dostupné rýchlejšie ako iné látky.

Pretože všetky prvky vrátane tých, ktoré sú dodávané organicky, musia existovať ako samotné prvky, aby sa dostali do buniek (až na niektoré špeciálne molekuly), avšak organicky dodávané zložky sú ešte stále zložité molekuly, ktoré sa musia ďalej rozkladať na využiteľné koncové produkty, reagujú syntetické anorganické minerály s rastlinou rýchlejšie a dajú sa presnejšie regulovať.

Dodávajú sa v rôznych kombináciách, napr. Dusičnan amónny, dusičnan vápenatý, síran draselný alebo fosforečnan draselný. Ich ióny sa v roztoku rozpojujú a rastlina ich potom dokáže vstrebávať. Bohužiaľ ak sú dodávané s nežiaducimi prísadami ako napr. Molybdénanom sodným alebo ak "vyťažená" surovina nie je dostatočne čistá, spôsobujú také nečistoty alebo nežiaduce prímesi problémy. To platí obzvlášť v prípade ťažkých kovov. Tieto nežiaduce prvky sa ukladajú do substrátu, kde spôsobujú nadmernú koncentráciu solí alebo toxicitu, prípadne sa dostávajú do rastliny a ukladajú sa do bunkových vakuol, kde zostávajú, kým je neskonzumuje koncový používateľ alebo pri rozklade rastliny neprejdú do pôdy.

Výraz organický, tak ako je používaný v "zelených" odvetviach, v sebe zahŕňa dve základné koncepcie. Prvá sa týka materiálu. Zdrojom dusíka je organická molekula, ktorá, ako už sme si povedali, obsahuje uhlík. Táto molekula sa musí rozštiepiť, aby mohla rastlina dusík využiť. Týka sa tiež koncového produktu, rastliny alebo plody, či už zberaného alebo využívaného inak. Napríklad hlávkový šalát je organický, ak boli všetky kroky počas jeho pestovanie urobené v súlade s programom prírodného a organického pestovania zahŕňajúceho oi. Hnojenie a ochranu proti škodcom. Uvedomme si, že kombinovaný produkt, akým je napríklad hnojivo, môže obsahovať organické zložky s minerálnymi prísadami a že môže, ale nemusí byť organické. To závisí na oboch zložkách.

Organické zložky sú buď syntetické, alebo prírodné, tzn. že ich vyrobil buď človek, alebo príroda. Napríklad v prípade hnojív sa pracuje predovšetkým s dusíkom, všetky ostatné zložky sú potom vedľajšie. Prírodný organický dusík je získavaný z celých súčasťou odumretých organizmov (rastlín a živočíchov). Jeho zdrojom je napríklad hnoj, tlejúce lístie alebo krvna múčka. Na dokončenie rozkladu sú potrebné ďalšie organizmy, ktoré v nich musia byť prítomné. Dusík sa potom pomaly uvoľňuje.

Syntetický organický dusík obsahuje zložky ako močovinu alebo derivát močoviny s formaldehydom (UF), ktoré sa uvoľňujú v závislosti na mikróboch, teplote, pH a ďalších podmienkach v substráte. Tento dusík sa uvoľňuje pomerne rýchlo, aj keď rozklad je nevyhnutný aj v tomto prípade. To je výhoda, ale zároveň aj nevýhoda, pretože čím rýchlejšie sa dusík uvoľňuje, tým kratší čas ho môže rastlina vstrebávať a tým vyššia je aj riziko spálenia. Navyše aby takáto hnojivá mohla byť súčasťou organického programu, musia byť prírodné organické. Výskyt zostávajúcich prvkov v hnojivovej zmesi je už potom viacmenej podružný. Iba starostlivým výberom najvhodnejšej východiskové suroviny na rozklad, výberom alebo vypestovaním správnych mikróbov, ktorí východiskovú surovinu rozloží, a presným definovaním a sledovaním rozkladu môžeme zabezpečiť, že bude mať organické hnojivo, napr. BIOCANNA Bio Vega alebo Bio Flores, konkrétne a vopred známu nutričnú hodnotu .

Ak je treba do hnojivá pridať ďalšie zložky, aby bolo kompletné, môžu sa pridávať do dusíkovej zmesi, alebo sa aplikujú samostatne. Použitím zložiek zo živočíšneho a rastlinného materiálu získame takmer všetky potrebné prvky. Niektoré ale budú chýbať. Pestovatelia, ktorí hnoja svoje rastliny výhradne 100% organickými zložkami, tak nikdy nedosiahnu maximálne úrody. Niektoré zložky ako vápnik potrebuje rastlina vo veľkom množstve, počas rozkladného procesu sa ale spotrebúvajú. K obohateniu fosforom je možné pridávať kostnú múčku, čo ale nie je alternatíva vhodná pre všetky organické spotrebiteľov, pretože niektorí z nich nechcú živočíšne vedľajšie produkty používať. Ďalšou dobrou možnosťou je pridávať všetky prvky, ktoré sú potrebné na dosiahnutie správnych pomerov, napr. Prírodné zložky ako uhličitan vápenatý (vápno) alebo fosfát. Takýto materiál už ale nemôžeme označovať ako organický. Stáva sa z neho potom "prírodný a organický" materiál. Ako už sme si vysvetlili vyššie, je možné rovnaké označenie, prírodný a organický, použiť aj na syntetický organický dusík alebo fosfát kontaminovaný ťažkými kovmi. Že tomu teraz už nerozumiete vôbec?

Zhrňme si teda, že výraz organický môže znamenať veľa rôznych vecí rovnako ako výraz prírodné. Napriek tomu možno použiť oba zároveň na dosiahnutie lepších výsledkov. Čo teda robiť? Pestovateľ si musí najprv ujasniť niekoľko základných vecí:

Niektoré zložky sa vyskytujú prakticky vo všetkých prírodných minerálnych pôdach, v ktorých sa dajú rastliny pestovať, tak prečo pestovať v čisto organickej pôde? Dôležité zložky ako vápnik sú dodávané vápnením, tiež fosfor je obsiahnutý v každej pôde, či už viazaný alebo voľný. V oxidované podobe sa ako fosforečnan vyskytuje vo všetkých minerálnych pôdach (väčšinou je ale fosfor viazaný ako fosforečnan vápenatý a pre rastlinu je nedostupný).